====== Tvary ======
<WRAP group>
<WRAP half column>
Podľa tvaru (morfológie) stielky lišajníka ich delíme na **kôrovité**, **lupeňovité**, **kríčkovité** (niekedy sa rozdeľujú ešte na **slizovité** a **vláknité**). Laicky povedané, ide o akési stupne „trojrozmernosti“ lišajníka. Kôrovité lišajníky sú z pohľadu človeka prakticky dvojrozmerné — jednoduché štruktúry minimálne vyčnievajúce z povrchu. Tento typ lišajníkov sa zároveň radí aj medzi tie najodolnejšie voči environmentálnym vplyvom. Príklad kôrovitého lišajníka je [[atlas:lecidella_stigmatea|šáločka bodkovaná]] (Lecidella stigmatea), typickým lupeňovitým lišajníkom je [[atlas:xanthoria_parietina|diskovník múrový]] (//Xanthoria parietina//).

Lišajník si môžeme predstaviť ako sendvič: na vrchu aj zo spodu môže mykobiont vytvoriť vrstvu **kôry** (//cortex//), pod ňou je chránený **fotobiont** uložený na sieti hubových vlákien s názvom **stržeň** (//medulla//). Ak ide o lišajník, ktorý sa uchytáva na svoj substrát, vyrastajú z neho zo spodu malé vláknité //**riziny**//.

Toto sendvičovité usporiadanie je nadizajnované pre ochranu fotobionta, čo je jedna z najdôležitejších symbiotických úloh mykobionta. Chráni ho pred nebezpečným UV žiarením a reguluje výmenu vonkajších a vnútorných plynov, čím vytvára pre fotobionta miniatúrny skleník. Dalo by sa povedať, že huba je tu akýmsi záhradníkom, ktorý sa snaží zabezpečiť svojim zeleným „rastlinám“ čo najlepšie podmienky pre rast. Z energetického uhla pohľadu riasy a sinice (fotobiont) tvoria niečo ako solárny panel, ktorý mykobiontovi dodáva potrebnú energiu v podobe cukrov.
</WRAP>

<WRAP half column>
{{:lisajniky:prierez.png |}} 
</WRAP>
</WRAP>