Čo sú lišajníky?

Lišajníky sú symbiotické spoločenstvá húb, rias (alebo siníc), baktérií i vírusov. Taxonomicky sa radia medzi lichenizované huby. Spoločne v tejto symbióze tvoria stielku (thallus), pozostávajúcu z dvoch základných, väčšinových stavebných prvkov: huby — mykobionta a riasy (prípadne sinice) — fotobionta. Mykobiont je zodpovedný za základnú konštrukciu stielky, zadržiavanie vody a zásobovanie fotobionta anorganickými látkami. Fotobiont je zas schopný fotosyntetizovať a produkuje tak pre mykobionta organické cukry v podobe alditolov (alkoholických cukrov), alebo v prípade siníc — dusíkaté látky. V súčasnosti do povedomia prenikajú aj výskumy o ďalších symbiotických organizmoch v lišajníkoch ako sú kvasinky alebo baktérie, ktoré podobne ako v našich ľudských telách pomáhajú lišajníkom s imunitou alebo trávením. Mykobiont tvorí približne 95% hmoty lišajníka, no je životne závislý na fotobiontovi. Približne jedna pätina všetkých druhov húb je takto lichenizovaná, teda závislá na vzťahu s riasou alebo sinicou.

Lišajníky drží pri živote hlavne voda, oxid uhličitý a slnečné svetlo. Zo vzduchu si spolu s vlhkosťou berú teda aj uhlík, ale vďaka spolužitiu so sinicami aj dusík. Mnoho lišajníkov rastie veľmi pomaly. Podľa vedeckých štúdii sa rýchlosť ich rastu pohybuje od 0.1 milimetra po 8 milimetrov za rok.