Pseudocyfely znikajú ako malé praskliny (prerušenia kôry) na stielke, kde stržeň (bežne zakrytá fotobiontom) vyčnieva na povrch lišajníku. Môžu mať bodkovitý, škvrnkovitý alebo podlhovastý tvar. Cyfely majú na povrchu špecifickú vrstvu pseudocortex a sú prítomne len v rode Sticta na spodnej strane stielky. Podobné pseudocyfelám sú makuly, ktoré sú na rozdiel pseudocyfel len prerušenia fotobiontovej vrstvy v povrchu — stržeň v nich len presvitá cez kôru, nevychádza na povrch.
Zdroje a viac informácii:
Charakteristické pseudocyfely //Parmelia sulcata// (diskovka ryhovaná)