Substráty

Lišajníky sú prekvapivo rozšírené — podľa odhadov dominujú 8% zemského povrchu, od ľadových krajín nedaľeko pólov až po púšte. Približne každý piaty druh známych húb tvorí „lišajníkové“ vzťahy. Podľa súčasných poznatkov boli jednými z prvých dobyvateľov Zeme, a to vďaka ich unikátnej symbióze. Podľa toho kde rastú sa delia na epigeické (rastúce na zemi), epilitické (rastúce na skalách, alebo aj múroch), epixylické (rastúce na mŕtvom dreve) a epifytické (rastúce na rastlinách a kôre stromov). Vzácnejšie dokážu rásť dokonca aj na pancieroch korytnačiek alebo permanentne ponorené vo vode.

Lišajníky sú schopné pomocou svojich šikovne produkovaných chemikálii dopomáhať rozkladu svojho podkladu — obzvlášť pri vápencovitých stavbách ich lišajníky doslova rozpúšťajú. Na stromoch však lišajníky môžu byť ich ochranou — kde napríklad svojimi jedmi chránia kôru od obhrýzania bylinožravcami. V ovocných sadoch bývajú zas vnímané ako hrozba. Lišajník na kôre vytvára vhodné útočisko pre rôznorodý hmyz a navyše zvyšuje povrchovú vlhkosť kôry, vytvárajúc tak špecificky vhodnú klímu pre hubové patogény.