Využitie
Lišajníky sú nielen ozdobou pustých betónových štruktúr, majú aj mnoho využití — či už ľudmi alebo zvieratami. Málokto u nás vie, že niektoré lišajníky sú jedlé — rôzne kultúry ich používajú ako obohatenie potravy, iné ako korenia. Parmotrema perlatum je napríklad používaný pod menom “kalpasi” v rámci zmesi korení masala alebo aj ako samostatné dochucovadlo. Liečivá a zároveň jedlá je u nás v lekárňach bežne dostupná pľuzgierka islandská (Cetraria islandica) používaná pri dýchacích ťažkostiach a kašli. Kyselina usnová (unikátna pre lišajníky) má zas antibakteriálne a protizápalové vlastnosti.
Lišajníky, podobne ako huby, totiž produkujú množstvo takzvaných sekundárnych metabolitov. Sú to unikátne chemické zlúčeniny, ktoré lišajníkom slúžia na rôzne úlohy — napríklad odstrašovanie dotieravých slimákov, ochranu pred UV, a ako antibiotický imunitný systém ochrany pred baktériami. Doposiaľ sa našlo cez 1000 rôznych metabolitov a odhaľovanie ich potenciálu je ešte stále v zárodkoch. Mnoho takých látok má farmakologický alebo inak chemický potenciál. V Škandinávii sa lišajníky dodnes používajú pri stavbe dreveníc ako tradičná výplň škár (u nás sa na tento účel používali skôr machy) alebo pri výrobe vianočných ozdôb. Švédska firma Nordgröna vyrába z dutohlávky sobej (Cladonia rangiferina) dizajnové akustické absorbéry — v Európe sa zas dutohlávka používa na výrobu vencov alebo dokonca malých modelov stromov pre modelové železnice a architektonické projekty. Tradične sa lišajníky taktiež používali na odfarbovanie textílii. Ak ste niekedy v škole pri určovaní pH používali lakmusový papierik, možno ste netušili, že lakmus pochádza tiež z lišajníkov. Konárik slivkový (Evernia prunastri) bol nielen tradičnou prísadou do jedál, ale aj ako dôležitá zložka parfémov.
Lišajníky sú zaujímavo využívané aj zvieratami. Vtáky používajú špecifické druhy lišajníkov pre stavbu a dekorovanie hniezd, využívajúc ich tepelne izolačné vlastnosti. Majú u nich svoje využitie aj pri budovaní kamufláže — na čo ich využívajú aj jašterice alebo žaby. Niektoré slimáky si zas lepia kúsky lišajníkov na svoje ulity, vytvárajúc tak špecifické maskovanie v prostredí. Veľa cicavcov sa lišajníkmi živí, od ľadových medveďov po myši alebo opice. Zimnú diétu sobov tvoria z viac ako polovice lišajníky (najmä rod Cladonia).